Odvolanie voči platobnému rozkazu

Alternatívny názov: Odpor voči platoblému rozkazu

Popis: Stiahnite si vzor odvolania voči platobnému rozkazu súdu.

vložené: 19.augusta 2011 09:29
zobrazené: 23672

-- -- -- Začiatok vzoru zmluvy -- -- --
Miesto pre nalepenie kolkových známok




Okresný súd v ..........................
Ulica
Mesto
PSČ

V xx.xx.xxxx dňa xx.xx.xxxx

Odpor
proti platobnému rozkazu
Okresného súdu v ............... zo dňa xx.xx.xxxx pod číslom konania xxx/2006

v právnej veci:

Navrhovateľa:
Názov spoločnosti
IČO
sídlo
údaj o zápise do obchodného registra
proti:

Odporcovi:
Meno a priezvisko
r. č ./ dátum narodenia
adresa
občianstvo:
podávam v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote odo dňa doručenia platobného rozkazu odpor z nasledovných skutkových a právnych dôvodov:

Platobným rozkazom Okresného súdu v ................. zo dňa xx.xx.xxxx č.k. xxxx/2007 mi bola uložená povinnosť zaplatiť sumu ____________ Eur s príslušenstvom, a to poplatkami z omeškania vo výške ________ Eur a trovami súdneho konania vo výške _______ Eur.

Odôvodnenie

I.

Dňa 15. 7. 2005 bola uzatvorená Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom – XXX (ďalej len „odporca“) a postupníkom YYY, v súčasnosti s novým obchodným menom YYYy (ďalej len „navrhovateľ).

Dňa 20. 9. 2005 bola uzatvorená medzi XXX a navrhovateľom Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve, ktorou bolo postúpených celkovo 265 362 pohľadávok v celkovej výške 3. 100 000,- Eur. Dňa 27. 1. 2006 bola uzatvorená Realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve, ktorou bolo postúpených 90 555 pohľadávok v celkovej výške 472 000,- Eur.

Dňa 10. 10. 2006 XXX odstúpil od Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ vyslovil s odstúpením XXX od Rámcovej zmluvy nesúhlas. Dňa 12. 10. 2006 podal XXX žalobu o určenie absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, Realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve a Realizačnej zmluvy č. 2 k Rámcovej zmluve. Žalobu XXX odôvodnil najmä tým, že sa domnieval, že Rámcová zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákonom č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v znení neskorších predpisov a v rozpore so zákonom č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v spojitosti s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Konanie začaté na návrh XXX ešte neskončilo právoplatným rozhodnutím súdu.

Som toho názoru, že vyššie spomenuté postúpenie pohľadávok je v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom v znení neskorších predpisov absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a zákon obchádza. Ako konštatoval v rozhodnutí sp. zn. Sž-o-KS 87/03 Najvyšší súd Slovenskej republiky, skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto pohľadávky nevznikli z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného. Nemôže sa tak stať na základe dohody, uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného. Uzavieranie dohôd o nich je možné len vo sfére práva verejného a ich zmluvná zmena na občianskoprávne, prípadne obchodno-právne záväzky je pojmovo vylúčená.

Zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch (ďalej len „zákon“) otázku postúpenia pohľadávok až do novely č. 96/2006 Z. z. explicitne neriešil. Z jazykového výkladu zákona však vyplýva, že keďže je v § 4 ods. 1 zákona ako príjemca poplatku za rozhlasový prijímač explicitne ustanovený XXX, nie je možné, aby sa príjemcom stala iná právnická osoba, čo potvrdzuje i znenie § 4 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého iná právnická osoba ako vyberateľ poplatku môže z poplatku zrážať iba zmluvne dohodnutú províziu.

Úmysel zákonodarcu zabrániť aplikačnej v praxi, v ktorej by k postupovaniu pohľadávok vzniknutých XXX v zmysle zákona o koncesionárskych poplatkoch dochádzalo, potvrdila i novela zákona č. 96/2006 Z. z., ktorá v § 5 ods. 3 zákona výslovne zakotvila zákaz pre príjemcu poplatku prevádzať pohľadávky voči koncesionárom na tretie osoby.

Na základe vyššie uvedeného sa preto domnievam, že navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaný.

II.

Výzva na úhradu koncesionárskeho poplatku mi bola doručená dňa xx.xx.xxxx. Nedoplatok som uhradil na účet žalobcu bezodkladne, a to dňa xx.xx.xxxx.

I za predpokladu, že by sa súd nestotožnil s mojim názorom vo veci aktívnej legitimácie navrhovateľa, domnievam sa, že z ustanovenia § 8 a § 9 zákona jednoznačne vyplýva procesný postup, ktorý musí byť dodržaný na to, aby navrhovateľovi vznikol na úhradu nedoplatkov z omeškania právny nárok.

Aby právny nárok na úhradu poplatkov z omeškania navrhovateľovi vznikol, musí byť splnených niekoľko procesných aj vecných podmienok. Predovšetkým musí byť dodržaný postup podľa § 8 zákona, v zmysle ktorého musí byť platiteľ poplatku v omeškaní dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku v zmysle § 3 ods. 3 a 6 zákona a platiteľovi musela byť doručená výzva na úhradu nedoplatku. Súčasne musí platiť, že platiteľ poplatku napriek doručeniu výzvy nedoplatok ku dňu, ktorý bol určený vo výzve, neuhradil.

Ak nedôjde k uhradeniu nedoplatku ani ku dňu splatnosti poplatku, vzniká zo zákona XXX právny nárok na úhradu nedoplatku, teda právo domáhať sa úhrady nedoplatku na príslušnom súde. Zákon však neumožňuje navrhovateľovi žiadať súčasne od odporcu úhradu nedoplatku i úhradu poplatkov z omeškania.

Právny nárok navrhovateľa na úhradu poplatkov z omeškania vzniká navrhovateľovi až potom, čo mu v súlade so zákonom vznikol právny nárok na úhradu nedoplatku, tento nárok riadne uplatnil na príslušnom súde a súčasne je platiteľ v poplatku v omeškaní dlhšie ako dva mesiace. Súčasne musí byť na vznik právneho nároku podľa mojej mienky splnená i podmienka doručenia výzvy na zaplatenie poplatku z omeškania platiteľovi a uplynutie času, ktorý zákon ustanovil na lehotu jeden mesiac odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie poplatku z omeškania.

Keďže z mojej strany došlo k zaplateniu nedoplatku po tom, ako mi bola doručená výzva na jeho úhradu a predtým, než bola podaná žaloba na uhradenie pohľadávky, ktorá voči mne navrhovateľovi z titulu neuhradených koncesionárskych poplatkov vznikla, domnievam sa, že právo navrhovateľa vymáhať poplatok z omeškania zaniklo ex lege, keďže nemôže dôjsť k naplneniu všetkých zákonných predpokladov na to, aby vznikol navrhovateľovi nárok na úhradu poplatkov z omeškania a výzvu na úhradu poplatkov z omeškania možno považovať za právne irelevantnú.

Chcem tiež podotknúť, že postup na vymáhanie nedoplatkov i postup na vymáhanie sankcií ustanovený v zákone zákonodarca navrhol tak, aby sa dosiahol cieľ donútiť platiteľov poplatkov riadne uhrádzať koncesionárske poplatky a motivovať ich k plneniu povinností formou negatívnej sankcie. Účelom zákona a vysoko vymedzenej sankcie nebolo dopomôcť súkromným podnikateľským subjektom dosahovať vysoký zisk, využívajúc pritom skutočnosť, že XXX neplnil zákonom ustanovené povinnosti a vo veci vymáhania nedoplatkov niekoľko rokov nekonal, čím výška sankcií narástla do neúnosných a neprimeraných rozmerov.

III.

Nedoplatok som uhradil pred dňom, v ktorom nadobudla účinnosť posledná novela zákona. Domnievam sa, že ustanovenie § 10 b zákona treba vykladať tak, že pre platiteľa poplatkov, ktorý zaplatili najneskôr do 60 dní odo dňa, kedy novela zákona nadobudla účinnosť, sa ustanovenie § 9 ods. 2 platné do 21. februára 2006 nemá uplatniť. Tomu nasvedčuje i gramatický výklad spomínaného ustanovenia, najmä s ohľadom na ústavnú zásadu rovnosti, v zmysle ktorej možno predpokladať, že zákonodarca mal na mysli odpustenie sankcií pre každého, kto zaplatil do takto vymedzenej lehoty, a nie len pre tých, ktorí uhradili podlžnosti v čase odo dňa, kedy novela zákona nadobudla účinnosť do dňa, v ktorom odo dňa nadobudnutia účinnosti novely uplynulo 60 dní. v opačnom prípade by boli tí, ktorí podlžnosť vyrovnali skôr, neprimerane postihnutí.

IV.

Na základe vyššieho sa domnievam, že nárok navrhovateľa na úhradu poplatkov z omeškania nevznikol, keďže na vznik nároku neboli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky (nebola voči mne nebola podaná ako žaloba na úhradu nedoplatku, ktorý vzhľadom na § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka považujem za premlčaný a v konaní by som jeho premlčanie namietol, nebola preto následne po podaní takéhoto návrhu doručená výzva na úhradu poplatkov z omeškania).

Ak by si súd napriek vyššie uvedeným tvrdeniam a námietkam osvojil ten právny názor, že konaním navrhovateľa boli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na úhradu poplatkov z omeškania, uplatňujem voči navrhovateľovi v zmysle § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka námietku premlčania, keďže odo dňa, kedy sa u mňa navrhovateľ mohol právo na úhradu poplatkov z omeškania uplatniť prvý krát, uplynula doba dlhšia než tri roky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby súd vydal nasledovný

r o z s u d o k

Súd návrh zamieta v plnom rozsahu.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

........................................
podpis odporcu

Príloha:

1x kópia dokladu o zaplatení nedoplatku

-- -- -- Koniec vzoru zmluvy -- -- --
Dr. Milan Ficek - Právna poradňa